VOĽNÝ ČAS

Pobyt v našich kúpeľoch je možné spojiť s výletmi do širokého okolia. Na svoje si prídu vyznávači pešej turistiky, histórie, letného a zimného športu. Medzi miesta, ktoré stojí za to navštíviť patria:

POPRAD
Jeho skutočné dejiny sa začali už v dávnoveku. Odvtedy sa vlastne život na tomto území nezastavil. Pracovné nástroje, keramika, zbrane – to všetko svedčí o tom, že na území Popradu a jeho blízkeho okolia pulzoval život, vládol čulý obchodný ruch už tisícročia pred narodením Krista a neustal ani po prelome letopočtov. Poprad, o ktorom sa zachovala prvá písomná zmienka z roku 1256, bol 690 rokov, teda celý stredovek a novovek (až do roku 1946) len jedným z miest, ktoré tvoria dnešné 54-tisícové mesto. Ďalšími boli jeho dnešné mestské časti – Matejovce (1251), Spišská Sobota (1256), Veľká (1268) a Stráže pod Tatrami (1276).
   
SPIŠKÁ SOBOTA
Spišská Sobota bola pre svoj neporušený, stredoveký urbanistický charakter v roku 1950 vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Najstaršia písomná zmienka turistického skvostu Spiša sa nachádza v rovnakej listine, ako má Poprad, z roku 1256. Mestečko vzniklo na území slovanskej trhovej osady a na križovatke obchodných ciest. V 13. storočí ho osídlilo nemecké obyvateľstvo. Hospodársky rozkvet zaznamenala ako obchodné a remeselné centrum najmä v 17. storočí. Najväčší rozvoj zaznamenala v 18. storočí, napr. v roku 1773 tu bolo 126 remeselníckych majstrov. V rokoch 1412 – 1772 spolu s ostatnými súčasnými mestskými časťami patrila medzi 13 zálohovaných spišských miest Poľsku.
   
VYSOKÉ TATRY
Pohorie Vysoké Tatry sa nachádza na severnej časti Slovenska, na hranici s Poľskom. V roku 1949 boli vyhlásené za prvý národný park na Slovensku (TANAP) a roku 1993 boli spolu s poľskou časťou Tatier vyhlásené organizáciou UNESCO za "Biosférickú rezerváciu Tatry". Vysoké Tatry vznikli v treťohorách zdvihom žulového masívu nad úroveň terénu a súčasnú podobu nadobudli činnosťou ľadovcov v štvrtohorách. Touto horotvornou činnosťou vznikli charakteristické skalné vrcholy (Gerlachovský štít, Kriváň, Rysy, Lomnický štít), hlboké ľadovcové doliny (Mengusovská dolina, Veľká a Malá Studená dolina), morény a plesá (Štrbské pleso, Skalnaté pleso).
   
SLOVENSKÝ RAJ
Národný. park Slovenský raj sa nachádza vo východnej časti Slovenska, roku 1964 bol vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť a v roku 1988 bol Nariadením vlády SR prekategorizovaný na národný park. Má rozlohu 19 763 ha a ochranné pásmo 13 011 ha. Pôvodne bola celá oblasť národného parku veľkým plošným celkom, ktorý postupne toky riek (Hornád, Hnilec) a potokov (Veľký Sokol, Suchá Belá, Biely potok) rozkrájali na niekoľko väčších i menších plošín (Glac, Geravy). Menšie toky vytvorili za tisícročia pre Slovenský raj tak charakteristické rokliny s vodopádmi (Kyseľ, Piecky, Sokolia dolina, Zejmarská roklina).
   
PIENINSKÝ NÁRODNÝ PARK
Na území Pienin bol 17.8.1932 vyhlásený prvý Medzinárodný prírodný park v Európe a tvorili ho Pieniński Park Narodowy a Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách. Pieninský národný park (PIENAP) bol zriadený Nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady dňa 16.1.1967 na rozlohe 2125 ha. Pieniny sú súčasťou bradlového pásma, ktoré sa nachádza na rozhraní vnútorných a vonkajších Karpát. Vyznačujú sa mimoriadne komplikovanou geologickou stavbou, ktorá podmienila vznik atraktívneho reliéfu skalných stien, vežičiek a bradiel rozmanitého tvaru, ktoré spolu s Prielomom Dunajca vytvárajú výrazné krajinné dominanty.
   
BELIANSKA JASKYŇA
Belianska jaskyňa, ktorá bola známa zlatokopom už v prvej polovici 18. storočia, sa nachádza v atraktívnom prostredí Tatranského národného parku, vo východnej časti Národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry. Na prehliadkovej trase dominujú pagodovité stalagmity a sintrové vodopády s dĺžkou presahujúcou 50 m. Belianska jaskyňa patrí medzi najviac navštevované sprístupnené jaskyne na Slovensku. Okrem bizarných skalných tvarov je známa bohatým výskytom kalcitovej sintrovej výplne. Hoci záujem o prírodné pozoruhodnosti jaskyne pretrváva už 125 rokov, zákonitosti jej vytvárania sa doteraz úplne neobjasnili.
   
SPIŠSKÝ HRAD
V nadmorskej výške 634 m, na vápencovej skale prevyšujúcej okolitý terén o 200 m, vládne Spišskej kotline jedna z najcennejších pamiatok Spiša, národná kultúrna pamiatka Spišský hrad. Je nielen dokladom vývoja architektúry u nás od 12. do 18. storočia, ale svojou rozlohou prevyšujúcou 4 hektáre (presne 41 426 m2) sa považuje za jeden z najväčších hradných komplexov strednej Európy. Bohaté sú aj jeho dejiny. Skala, na ktorej sa rozprestiera, bola osídlená už v mladšej a neskorej dobe kamennej. Praveké osídlenie však vrcholí na prelome nášho letopočtu, keď sa tu vytvorilo obrovské a mohutné opevnené hradisko ľudu tzv. púchovskej kultúry.
   
ĽUBOVNIANSKY HRAD
V zachovanej časti hradu sa nachádza múzeum, súčasťou ktorého sú: historická expozícia, expozícia dobového nábytku a chladných zbraní a expozícia zoznamujúca návštevníkov so životom a rodokmeňom posledných majiteľov hradu - rodu Zamoyských. Na hrade je aj výstavna miestnosť, kde sú každoročne výstavy počas sezóny. Správcom hradu je Ľubovnianske múzeum v Starej Ľubovni.
   
LEVOČA
Súčasné mesto je mestskou pamiatkovou rezerváciou a vzniklo po tatárskom spustošení lokality v polovici 13. storočia. Postupne sa stalo najvýznamnejším mestom spišského etnika. Od roku 1271 bolo sídlom samosprávy 24 spišských miest. Bohatstvo mesta dokumentujú historické gotické a renesančné stavby. Levoča bola kultúrnym centrom reformácie na Slovensku. Od roku 1624 pracovala v meste tlačiareň. Úpadok mesta nastal za protihabsburských povstaní v 17. storočí. V 40. rokoch 19. storočia bola Levoča strediskom Slovenského národného hnutia štúrovskej generácie. Tu po prvýkrát zaznela slovenská časť hymny "Nad Tatrou sa blýska".
   
KEŽMAROK
Kežmarok vznikol v 13. storočí spojením troch osád - slovenskej rybárskej osady, osady kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej osady. Územie mesta však bolo osídlené už v kamennej dobe. Sú tu bohaté nálezy z bronzovej a železnej doby, sídlisko z laténskej a rímskej doby, slovanské sídlisko a základy sakrálnej stavby z 12. – 13. storočia. Prvá písomná zmienka o Kežmarku pochádza z roku 1251 v darovacej listine kráľa Bela IV.. Mesto získalo mestské výsady v roku 1269. V roku 1380 sa stalo slobodným kráľovským mestom. Ako slobodné mesto získalo viaceré hospodárske i politické privilégiá - napr. právo dvoch výročných trhov (1419), sporné právo skladu (1435), právo meča (1438) a právo používať erb v roku 1463. Ten sa až do dnešných dní veľmi nezmenil.
   
SPIŠSKÁ NOVÁ VES - ZOO
Zoologická záhrada v Spišskej Novej Vsi sa rozkladá na ploche 8 ha v juhovýchodnej časti mesta. Je najmladšou zoologickou záhradou popri zoologických záhradách na Slovensku v Košiciach, Bratislave a Bojniciach, avšak to neuberá na jej kráse. Areálom ZOO preteká potôčik, čo krásne dotvára scenériu areálu záhrady. Množstvo drevín poskytuje príjemný chládok pre zvieratá i návštevníkov. Jazero, výrazný prvok v kompozícii záhrady, vytvára podmienky na prirodzený vývoj spoločenstiev kačíc, ako aj ostatných voľne žijúcich druhov jedincov, ochraňuje a udržiavažiava ich biotop.
   
LYŽIARSKÉ VLEKY
V blízkosti do 20 km od naších kúpeľov nachádza množstvo lyžiarských tratí. Na svoje si prídu milovníci rekreačného lyžovania, rodiny s deťmi ale i náročnejší lyžiari.